Prečo sa stal chemikom
Tí skôr narodení zamestnanci Dusla si iste spomenú na nezabudnuteľného pána Ľudovíta Tatrana, pracovníka Personálneho úseku. A práve on svojimi presvedčovacími schopnosťami upútal aj žiaka základnej školy v Cabaji-Čápore, Juraja Nemčeka, na nábore žiakov pre štúdium na Strednom odbornom učilišti v Šali. Bolo to v roku 1974, kedy pán Tatran ponúkal žiakom, že po vyučení a nástupe do Dusla budú takmer ako lekári pracovať v bielych plášťoch a bielych sandáloch. Ale čo viac upútalo vtedajšieho žiaka Juraja – športovca, bol prísľub športového rozvoja a benefitov spojených so športom na učilišti. A tak v roku 1975 sa mladý Juraj upísal chémii, najskôr absolvoval trojročný učebný odbor chemik, následne nastúpil do svojho prvého zamestnania v Dusle a zároveň večerne študoval dvojročné nadstavbové štúdium ukončené maturitnou skúškou. Rád spomína na svoje stredoškolské roky, kedy absolvoval aj odbornú prax v Dusle. Oproti iným študentom boli chemici „páni“, lebo z podniku dostávali vreckové 300 až 500 korún. Vreckové sa líšilo sa podľa toho, na akej prevádzke pracovali. Pravidlom bola prax aspoň na troch prevádzkach, aby spoznali rôzne technológie.
„Putovanie“ čpavkom
Do pracovného pomeru nastúpil Juraj Nemček 1. júla 1978 na Závod 01 (Tlakové štiepenie – Čpavok 1). Po polroku prešiel na Závod 02 – Čpavok 2 („anglický“ čpavok – podľa dodávateľa technológie z Veľkej Británie). Tu pracoval 30 rokov, do roku 2008, na „nemeckom“ Čpavku 3 potom odpracoval ďalších 10 rokov. Rok 2018 bol pre neho ale aj jeho kolegov najnáročnejší zo všetkých – súbežne prevádzkovali Čpavok 3 a zároveň nabiehali novú prevádzku Čpavok 4. Duslo vďaka nasadeniu pracovníkov zvládlo prechod výroby čpavku z jednej prevádzky na druhú bez prerušenia jeho produkcie. Pán Nemček počas svojej profesionálnej kariéry pracoval na postoch od vonkajšej obsluhy po prvého velinára, do dôchodku odchádza z pozície striedača, teda zamestnanca, ktorý je schopný prakticky nahradiť pracovníka obsluhy ako aj velinára.
Splnené očakávania
Očakávania, ktoré mal pri začiatku pracovného pomeru, sa podľa slov pána Nemčeka naplnili. V prvých rokoch to bola možnosť reprezentovať Duslo v hádzanej. Po reprezentácii Stredného odborného učilišťa hral aj za TJ Slovan Duslo Šaľa, nosil dres číslo 7 s kapitánskou páskou. V rámci toho precestoval Česko, Maďarsko ... Po čase, keď si založil rodinu, bol hlavným benefitom zamestnania v Dusle pravidelný príjem - firma vždy načas plnila všetky záväzky voči zamestnancom. Čo jemu aj iným umožnilo vybudovať si solídne rodinné zázemie.
Porovnanie výrobní čpavku
Podľa slov pána Nemčeka, čím novšieho typu je prevádzka, tým viac ubúda manuálnej práce. Základ zostáva vždy rovnaký – spojiť dusík s vodíkom, ale mení sa spôsob, ako sa to robí. Ako sa menili parametre Na Čpavku 1 dosiahlo určitý výkon cca 35 ľudí na zmene, dnes na Čpavku 4 dosiahne 10 až 12 ľudí výkon oveľa vyšší. Umožňuje to rozdielna technológia, pokročilá automatizácia. Čpavok 1 a 2 – výroba fungovala na základe elektrickej energie. Na Čpavku 3 sa používali aj parné turbíny (para sa vyrábala z procesného tepla, čím sa šetrila energia). Čpavok 4 je najmodernejšia výrobňa čpavku v strednej Európe, výroba je riadená prevažne automatickým riadiacim systémom.
Kapacita výroby jednotlivých výrobní
(podľa knihy Čpavok 4, vydanej pri príležitosti uvedenia novej prevádzky do činnosti):
rok 1963 – Čpavok 1 – kapacita 600 t/deň
rok 1968 – Čpavok 2 – kapacita 300 t/deň
rok 1973 – Čpavok 3 – kapacita 1000 t/deň
rok 2018 – Čpavok 4 – kapacita 1600 t/deň.
Podľa pána Nemčeka najdôležitejšia je efektivita výroby na jednu tonu čpavku. Vo výrobni Čpavok 1 bolo potrebných na výrobu jednej tony 1000 m³ zemného plynu, dnes na výrobni Čpavku 4 je to 820 m³ plynu. Z pohľadu laika rozdiel nie je významný, ale ak ho vynásobíme celkovým množstvom vyrobeného čpavku, rozdiel je už značný. Na neporovnateľne vyššej úrovni je starostlivosť o bezpečnosť zamestnancov, kvalitné osobné ochranné pracovné pomôcky, z ktorých ako príklad pán Nemček uvádza ochranu sluchu. Na začiatku jeho pracovného pôsobenia si chránil uši vatou alebo štupľami, dnes pracovníci používajú kvalitné chrániče sluchu. Prevádzka je špičkovo vybavená: kamerový systém, monitorovací systém nebezpečných látok upozorňujúci na prípadný výron plynu, systémy stabilných hasiacich zariadení, Deluge systém, elektrická požiarna signalizácia, ručné hlásiče, hasenie parnými hadicami, tepelne citlivé káble na monitorovanie potencionálneho zdroja požiaru ... Tiež pracovné priestory sú na vysokej úrovni, ergonomicky kvalitne vybavené.
Z rozprávania Juraja Nemčeka spracovala Mgr. Daniela Javorská, Personálny úsek Foto: Archív Duslo, a.s.
Fotogalerie
